Božie Učenie

21. december, Jer 21; Žid 12, 1 – 11
Apoštol Pavol píše o Pánovej výchove. Vysvetľuje, že k láskavej výchove patrí aj prísnosť. Túto Božiu prísnosť môžeme vidieť u Jeremiáša. Boží ľud sa veľmi vzdialil od Boha. Ale keď Boh vychováva, nejde o pomstu urazeného Pána. On vidí a vie to, čo človek nie. Za vzburou a neposlušnosťou nie je len dočasné odlúčenie, ale večné oddelenie, večná smrť. Tomu „večnému“ Boh predchádza práve prísnou výchovou. Boží ľud sa nanovo potrebuje pokoriť a vrátiť k Bohu. Aj keby museli žiť pod nadvládou iného národa. Len pozrime na vlastné životy. Ako mladý sa búrime rodičom. Myslíme si, že nás obmedzujú. Čím dospievame zisťujeme, že nás vlastne chránili pre sebou a pred vlastnými pádmi. A takto, ale omnoho intenzívnejšie nás vychováva Boh. Nevieme čo nás dnes čaká. Či tvrdá výchova, či sladká odmena. Nech je to to, či ono, otázka znie: chceš sa dať vychovávať Bohom?

Včerajšie slovo

20. december, Jer 20; Žid 11, 23 – 40
Dnes sa nám odkrýva vnútorný zápas proroka Jeremiáša. Zisťujeme, že kráčať s Bohom má aj „temné stránky“. Ľudia neradi počujú pravdu o sebe, a nemajú radi ľudí, ktorí im túto pravdu odhaľujú. Prorok Jeremiáš je už po niekoľkýkrát väznený a zbitý. Nečudo, že vedie vnútorný zápas, akoby až upadal do depresie. Veď jeho vernosť je odplatená prenasledovaním. Jeremiáš nám ukazuje, aký je vzťah Božieho človeka a Boha. Je úprimný. Ba ani temné myšlienky sa nesnaží „skryť“ pred Bohom. Priamo hovorí čo si myslí s vedomím, že v Bohu má Otca, ale aj priateľa a záchrancu. Zároveň vidíme, že aj v tak ťažkej chvíli Jeremiáš nestráca vieru a nádej v Boha. Aj trápenie vkladá do Božích rúk. Preto, síce nie menovite, ale predsa, ho Pavol spomína vo svojom zozname verných, väznených pre vieru. Máme takýto dôverný vzťah s Bohom? Vieme mu otvorene hovoriť čo sa nám deje v srdci, a mysli?