Na druhý sviatok vianočný nachádzame v prvom liste apoštola Jána svedectvo, ktoré zapadá do kontextu týchto sviatkov úplne zreteľne. Ján svedčí o Bohu, ktorý sa zjavil. My takisto poznávame v Ježišovom narodení Božie zjavenie, Božiu blízkosť. Nejde tu však o nejaké transcendentné zjavenie presahujúce naše vnímanie reality, ale o skutočné priblíženie sa Boha k človeku. Ján to vyjadruje vymenovaním takmer všetkých zmyslov, ktorými tohto zjaveného Boha môžeme poznávať. Čo sme počuli, čo sme videli, čoho sa nám dotýkali ruky. Boh sa stal poznateľným pre každého z nás. Medzi zmyslami, ktoré Ján menuje, však dominuje schopnosť počuť. Svedčí totiž o Slove života. Aj dnes poznávajme Boha skrze toto Slovo života. Otvárajme svoje srdcia pre evanjelium. Slovo je mocné, má nekonečný potenciál. Slovo tvorí aj ničí, plodí dobro i zlo, vyznáva lásku i nenávisť. Každý skutok sa zrodí zo semena slova zasiateho v srdci. V Ježišovi k nám prišlo Slovo, ktoré je absolútne tvorivé a dobré, slovo dokonalej lásky, slovo neutíchajúcej milosti a pravdy, slovo úplnej radosti. O tomto Slove svedčí Ján, aj my sme ho počuli, svedčíme o Ňom. Ďakujeme Ti, Bože, za to, že Ťa smieme poznávať skrze Slovo, ktoré si nám zjavil. Amen.