Apoštol Pavol píše o Pánovej výchove. Vysvetľuje, že k láskavej výchove patrí aj prísnosť. Túto Božiu prísnosť môžeme vidieť u Jeremiáša. Boží ľud sa veľmi vzdialil od Boha. Ale keď Boh vychováva, nejde o pomstu urazeného Pána. On vidí a vie to, čo človek nie. Za vzburou a neposlušnosťou nie je len dočasné odlúčenie, ale večné oddelenie, večná smrť. Tomu „večnému“ Boh predchádza práve prísnou výchovou. Boží ľud sa nanovo potrebuje pokoriť a vrátiť k Bohu. Aj keby museli žiť pod nadvládou iného národa. Len pozrime na vlastné životy. Ako mladý sa búrime rodičom. Myslíme si, že nás obmedzujú. Čím dospievame zisťujeme, že nás vlastne chránili pre sebou a pred vlastnými pádmi. A takto, ale omnoho intenzívnejšie nás vychováva Boh. Nevieme čo nás dnes čaká. Či tvrdá výchova, či sladká odmena. Nech je to to, či ono, otázka znie: chceš sa dať vychovávať Bohom?