V dnešnej epištole môžeme badať u apoštola Jána nádej či túžbu po živote bez hriechu. Výzva, aby ste nehrešili, nie je Jánovým nepochopením učenia o hriechu, že by sa azda domnieval, že je človek schopný žiť bezhriešny život. Vnímajme túto výzvu skôr ako métu, ktorú síce nemožno dosiahnuť, no napriek tomu má zmysel usilovať sa o ňu. Podobne ako keď Pán Ježiš v kázni na vrchu hovorí: „Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš Otec nebeský.“ Viac sa nás však týka tá nasledujúca zvesť, ktorá začína slovami: „Ale ak niekto zhreší.“ To je prípad každého z nás. Tu sa vynára otázka: Čo s mojim hriechom, čo nasleduje po ňom? Logickým vyústením hriešneho počínania je trest a hriešneho života je smrť. Potešujúce slovo nášho textu hovorí, že máme obhajcu u Otca, Ježiša Krista. Máme Ježiša Krista, to je nádej pre každého, kto neúspešne bojuje s hriechom. Nádej pre každého z nás. V Jeho obeti zmierenia sme našli túto nádej a preto nás to zaväzuje k láske. Nie je ťažké milovať niekoho, kto za vás položí život. Pán Ježiš hovorí: „Ak ma milujete zachovávajte moje prikázanie.“ Tá naša snaha dosiahnuť spomínanú métu nepramení v strachu z trestu za hriech, ale v láske ku Kristovi. Pokúšajme sa, hoci neúspešne, žiť tak, ako žil On. Pane Ježišu, vieme, že nedokážeme žiť ako Ty, ale posilňuj nás, keď sa o to usilujeme. Amen