Ak si položíme otázku, kedy si najjasnejšie uvedomujeme, že nás niekto miluje, tak zistíme, že azda vtedy, keď nám odpustí slová aj činy, ktorými sme ublížili. Čím väčšie je naše previnenie, tým väčšiu lásku poznávame v odpustení. Ján vraví: „ Píšem vám, lebo sú vám odpustené hriechy pre Jeho meno.“ V týchto slovách si uvedomujeme veľkosť Božej lásky, ktorý pre meno svojho Syna odpúšťa naše hriechy. Deti, mládenci, otcovia sú adresátmi zvesti o odpustení hriechov. To znamená, že každá generácia potrebuje to isté poznanie Otca a poznanie odpustenia. To je najdôležitejšie dedičstvo, ktoré je potrebné odovzdávať z generácie na generáciu. Domnievam sa, že práve v tomto dnes zlyhávame. Vidíme, že naše deti milujú svet a to, čo je vo svete, milujú to, čo hynie a my ich často v tom podporujeme a vravíme: Taký je svet, taká je doba. Pred nami je ťažká úloha, spojiť otcov, synov, matky i dcéry v jednej láske. V láske nie k svetu, ale k Otcovi. Bože náš, prosíme, odpusť nám, že milujeme svet a neodovzdávame dedičstvo viery ďalej. Amen